Home

10. výročie Antares
Martin Rock pub, 22. október 2004
&
SK Death Fest
Žilina Guru klub, 23. október 2004

Môj metalový víkend sa začal už v piatok v Martine na akcii, kde som sa stretla po dlhšom čase s Veronikou Valkošákovou a Igorom. Na akcii vystúpili kapely Faderay (Nightwish revival), Depresy (cosmic storm, Trenčín), Seeds Of Sorrow (death metal, Austria), Antares (pri príležitosti 10.výročia zahrali všetko možné) a Essence Of Existence (black metal, Trenčín). Vstupné bolo neuveriteľných 40,- Sk. Ja som sem prišla na vystúpenie Faderay, na ktorý ma pozvala kamarátka - speváčka z tohto Nightwish zoskupenia. Suzi je jeden zo šťastných ľudí, ktorí sa môžu venovať svojej obľúbenej činnosti so značnou dávkou talentu. Môžem povedať, že mali veľký úspech. V ten večer ma zaujali aj Seeds Of Sorrow. Boli celkom príjemným spestrením inak ne-deathového večera, ktorý som si užívala trochu komornejšie ako sledovaním všetkých kapiel. So Seeds Of Sorrow som sa stretla aj v sobotu v Žiline, vyzerala som ako fanúšik, ktorý za nimi cestuje :) Ďalším super spolkom skvelých hudobníkov bol jubileujúci Antares. Ich spevák vystúpil aj v podarenom Phantom Of The Opera v podaní Faderay. Gratulujem k výročiu! :) Klub bol riešený trochu nešťastne (obrovský bar v strede zaberal značnú plochu priestoru), ale inak bol celkom pekný.
Zvyšok večera sme strávili v skúšobni Faderay a sobotu začali prechádzkou po Martine. Ale už bol čas vybrať sa nájsť Guru klub v Žiline. Našli sme ho pomerne jednoducho. Obrovský undergroundový klub Guru bol plný skvelých ľudí, zišla sa tu celkom pekná partia metlákov. I keď mnohí zažívali sklamanie z odvolania kapiel Pyaemia a Disavowed. Aj keď mám veľmi rada tieto kapely a ich vystúpenie by som brala všetkými desiatimi, predsa len som ich už videla, takže moje rozčarovanie nebolo až také veľké. No a mohol sa začať niekoľkohodinový maratón super muziky. Dehonest som počula len tak na pol ucha, každopádne nás poriadne naladili. Craniotomy som si bez debát vychutnala ako na pódiu, tak mimo neho. Chalany vedia, že ja ich muziku lúúúbim :)) Celkom sa mi zapáčil set Perversity, no Wayd som "preoddychovala" vykecávaním. A to už som sa tešila na Typhoid. S Radom Godálom som ich mala vidieť po prvýkrát, tak som sa nemohla dočkať. Neviem, či nájdem tie pravé slová, lebo sa mi to už hodnú chvíľu nedarí. Ich vystúpenie bolo absolútne bezchybné a dych vyrážajúce. Chalani sú perfektní. Neviem, či je to aj tým novým rozmerom (druhou gitarou), ale tá hudba chytá za srdce. Všimnite si publikum, že sa na takýto druh hudby ani vlastne nebaví. A ani nemôže, lebo nestíha. Takáto muzička sa musí vnímať, precítiť a keď je ešte zahraná takto precízne, tak človek ani nezavrie ústa. Rado sa v tej hudbe našiel, vidím jeho vplyv a prínos, aj keď tieto skladby zatiaľ ešte nie sú jeho autorské. Roman klasicky tvrdo ničil to zverené chúďa, Jožo konzervatorista predviedol dokonalú basu (ok, aby som nešírila tie fámy ďalej - nie, ten človek fakt nemá Konzervu) a usmievavý Ďuso s prehľadom varil vo svojom kotli chutne hyper blast polievočky. Tak toto môžem, mňam! Som úplne nadšená... Dysanchely ma v ten večer až tak nezaujali, moju pozornosť si ale vynútili čím ďalej lepší a brutálnejší Eternal Bleeding. Chalani spravili obrovský krok dopredu, radosť sledovať ich vývin. Od vystúpenia k vystúpeniu sú zohratejší a stále viac to do nás šupujú nekompromisným brutal deathom. Ehm... jediný obrat nastal v dvoch songoch. Vydavateľstvo ich núti do rádiových hitov, tak vyprodukovali dve z najhranejších piesní posledných rokov - z autorskej dielne Eternal Bleeding sme si mali možnosť vypočuť "Dragostea Din Tei" (Ma-ia-hiii) a "Chihuahua" :)) Super vodvaz! Trochu jazzu si pre zmenu pre nás pripravili blázni Parricide. Užili sme si surové hopsačky a tancovačky. Publikum sa parádne bavilo. Na scénu prichádzajú Seeds Of Sorrow, ktorých som si nechala ujsť. V piatok pôsobili fajn, ale teraz by mi nespravili dobre. Aj keď majú pekného člena :) Pozvoľna sa večer dostával k Sanatoriu, ktorí krstili novú dosku s poetickým názvom "Celebration Of Exhumation". Nesklamali ani skalných fanúšikov moshujúcich v hustom kotli a zahrali osvedčené hitovky. Nechcem nikoho uraziť, ale posledná kapela Putrefied bola ako náhrada holandských chuťoviek úplne o ničom. A keby ani nebola náhrada, aj tak nestála za veľa. Ani za tú únavu...
Zdravím Suzi, Lukáša, Radka, Feriho, Romana, Deathera, bratislavskú výpravu, zinárov, kapely, Sonku a nových kamarátov Pasťa, Dia a Vevu. Rada som sa s vami všetkými opäť stretla a zažila jednu z tých neopakovateľných akcií s klasickou atmoškou. Veľký dík patrí aj Belovi za zorganizovanie!!!

15.11.2004

(Roger)

Napíšte Rogerovi

Home