Home

ZÁVERY

Na úsvite modrého tieňa
svieti ruka Času.
Od polnočnej smrti
zabudla na všetky dobré a pominuteľné veci.
Veci, o ktorých rozmýšľajú malicherní obyvatelia
zázračnej planéty.
Okolo večnoty letia lode plné smútku.
Sirény upozorňujú na Tvoj Osud.
Vystihli dobu. Zabudli však na vrtošivé
kroky Tvojej mysle. Mali ste o tom vedieť.
Lúče sa trblietali okolo sivozelených
dlaní. Dary môžeme obchádzať.
Nie však vernosť. Vernosť je hravá.
Od výdychu dieťaťa po nádych starca.
Pod nechty sveta ideme bez zloženia
rany.
A biely kôň ďalej len rastie a spravodlivosť
je šírená.
Dokonalosť sama o sebe hovorí cez sklo
pupočnej šnúry. Nebeské telesá krúžia
okolo lásky harmonického vzťahu
pútavo navrhnutého mimo okraja sladeného
mora pomoci okolia.
Okolo cudzej osi vrtia sa šmykľavé záhrady.
Míňa sa polnočné svetlo pútnikov.
Vstúpia do lode svedomia. Zistili
opak.
Všetko sa šírilo okolo tmy, svetla, osudu
aj sveta. A strom dohorieval
mimo Času.

Napíšte Rogerovi

Home