Home

Populačná ekológia

Už je nás 6 miliárd

Každých 9 sekúnd pribudne na zemeguli okolo 30 tisíc ľudí. Každý deň štvrť milióna. O rok nás bude o 85 miliónov viac. Ešte pred vstupom do nového milénia sa naša planéta Zem dočkala svojho 6-miliardtého obyvateľa. Pochodujeme ku kolektívnej samovražde, alebo nás Zem znesie ešte viac?
Ako sa naša planéta vyrovná s toľkou záťažou?
Budeme mať o niekoľko desaťročí čo jesť a piť?
Demografi, politici i sociológovia si navzájom odporujú.. Jedni varujú pred preľudnením, druhí pred progresívnym starnutím obyvateľstva. Podaktorí volajú po razantných populačných útlmoch, iní chcú stimulovať mladých ľudí k väčšiemu reprodukčnému úsiliu. Je nás teda príliš mnoho, alebo Zem ešte nejakú tú miliardu znesie?
Prvú miliardu dosiahlo ľudstvo v roku 1804, druhú po 123 rokoch, tretiu po 33 rokoch, štvrtú v roku 1974 - po 14 rokoch, piatu po 13 rokoch a šiestu v tomto roku - po 12 rokoch. Znamená to, že od počiatku ľudstva až do roku 1927 bolo treba viac ako 10 tisíc generácií, než sme dosiahli počet dve miliardy. Ale teraz sa už v priebehu jediného ľudského života množstvo obyvateľov zemegule zvýšilo z dvoch miliárd na šesť.
Žijeme v demograficky rozdelenom svete. Zatiaľ čo v ekonomicky silných štátoch sa populácia ustálila alebo dokonca klesá (experti hovoria o „prevahe rakiev nad kolískami“), v iných oblastiach sveta sa počet ľudí pravdepodobne ešte zdvojnásobí alebo strojnásobí, než sa začne približovať k akejsi rovnováhe. Prírastok obyvateľov sa v súčasnosti odohráva z 98 percent v rozvojových krajinách.
Čo z toho vyplýva?
Zatiaľ čo civilizovaný svet predpovedá úbytok obyvateľstva a silnie populačné starnutie - odborníci predpokladajú, že v roku 2020 bude štvrtina Európanov v dôchodkovom veku - v rozvojových krajinách je trend opačný. Predpokladá sa, že ich populácia sa do roku 2040 zdvojnásobí, pričom v najzaostalejších častiach sveta to bude už o 27 rokov. Príčinu tohto nárastu vysvetľuje Lester Brown z Worldwatch Institute svojou teóriou: Akýkoľvek úpadok - či už zdravotný, ekonomický či ekologický - zvyšuje úmrtnosť. Existenčné ohrozenie potom vyvoláva pudové reakcie, ktorých súčasťou je aj „sebazáchova rozmnožovaním“.

Čierne vízie

Čierne vízie týkajúce sa preľudnenia nie sú žiadnou novinkou. Veľa ekonómov varuje pred skutočnosťou, že pri stúpajúcom populačnom raste nebude mať ľudstvo už o niekoľko desiatok rokov čo jesť a piť. Sú tieto pesimistické vízie pravdivé? Do určitej miery vychádzajú z prepočtov, ale aj reálnej skutočnosti. Môžeme začať u potravín a vody, ktoré sú pre ľudstvo okrem iného najhlavnejším zdrojom existencie.
Bezpečnosť potravinového trhu ohrozuje najmä rast cien. Svetové zásoby obilia klesli v 90. rokoch na najnižšiu možnú úroveň a už niekoľko rokov nepresahujú 60 dní spotreby. Pritom minimálna úroveň potravinovej bezpečnosti vyžaduje zásoby aspoň na 70 dní. Keď je rezerva menšia, môže jediná zlá úroda spôsobiť taký prudký nárast cien obilia, ktorý by mohol viesť k ekonomickým a politickým tlakom nevídaných rozmerov. Najmä štáty v preľudnených oblastiach, kde si nepestujú vlastné obilie, alebo len málo, sú zraniteľnejšie ako kedykoľvek predtým. Najviac ohrozené sú štáty juhovýchodnej Ázie, ako Japonsko, Južná Kórea či Taiwan, ktoré dovážajú až 70 percent svojej spotreby obilia, a africké krajiny. Dovážať obilie musí aj India, Pakistan, Mexiko, Irán, Saudská Arábia a ďalšie štáty. Čína bude okolo roku 2030 potrebovať až 200 miliónov ton obilia, čo je množstvo zodpovedajúce súčasnému celosvetovému vývozu.
Na poplach bijú aj ekológovia. S rastom ekonomiky sa totiž zvyšuje aj tlak na prírodné systémy a zdroje Zeme. Za posledných 40 rokov sa spotreba dreva strojnásobila, rybolov vzrástol päťnásobne, spaľovanie fosílnych palív štyrikrát. Ťaživým problémom je aj znečistenie a produkcia odpadov, ktorých množstvo presahuje schopnosť prírody poradiť si s nimi. Rýchlosť, s akou čerpáme obnoviteľné zdroje, znemožňuje ich obnovu. Prírodovedci hovoria dokonca o spotrebovaní samotnej podstaty. Miznú pralesy, ktoré predstavujú zásobáreň pôdy i vody a pomáhajú udržiavať priaznivú klímu. Klesajú hladiny podzemných vôd, pokračuje erózia pôdy, upadajú rybárske oblasti, ničia sa pasienky, vysychajú aj rieky. Strácajú sa divé druhy rastlín a živočíchov. Tretina svetovej úrody sa pestuje na umelo zavlažovaných poliach, moderné poľnohospodárstvo zvláda ťažký boj o vodu s priemyslom. V poľnohospodárstve sa spotrebuje až 87 percent čerstvej vody, pričom 40 percent svetovej populácie žije v regiónoch s nedostatočnou zásobou pitnej vody. Len v rozvojových krajinách má až 90 percent všetkých chorôb na svedomí práve nedostatok pitnej vody. Výsledkom sú klesajúce hladiny spotrebných vôd v najľudnatejších krajinách sveta. Napríklad v hlavnom meste Mexika sa znižuje hladina spotrebnej vody o tri metre ročne. Ohrozené sú aj zásoby povrchovej vody. Využívanie vody z riek dosahuje taký stupeň, že niektoré nedotečú ani do mora.
Ľudské sebazničenie sa pomaly stáva tvrdou realitou - racionálna analýza OSN napríklad hovorí: Skutočná katastrofa by mohla nastať, keď nás bude 14 miliárd, k čomu by mohlo dôjsť v roku 2150. Ak však nebudeme rešpektovať obmedzenia dané prírodou, čakajú nás rôzne problémy - od zvyšovania frekvencie lokálnych konfliktov, vojen o prírodné zdroje až po masové emigrácie z ohrozených oblastí. Na konferencii OSN v britskom Brightone v roku 1997 odborníci dokonca vyslovili predpoklad, že v roku 2040 bude obývať Zem 8,5 miliardy ľudí. A tento stav si vraj vyžiada trojnásobné zvýšenie produkcie pôdohospodárstva. Pritom až 99 percent svetovej potravinovej produkcie pochádza z pôdy a iba jedno percento z oceánov a morí. Podľa tvrdení odborníkov však poľnohospodárskej pôdy z roka na rok ubúda...

Čo s nami teda bude?

Všetky uvedené trendy sa pochopiteľne vplyvom neustále vzrastajúceho zahusťovania ľudstva dramatizujú a sú predmetom nespočetných diskusií. Podľa niektorých odborníkov, ktorých možno zaradiť do skupiny optimistov, nás zachránia technologické inovácie, ako napríklad genetické manipulácie najmä nášho zdroja obživy. Pesimisti naopak varujú, že na technológiu sa nemožno spoliehať donekonečna, pretože keby napríklad priemerný Číňan zatúžil aspoň po polovici technologických vymožeností, ktoré si napríklad v súčasnosti dopraje priemerný Švajčiar, museli by vraj v Číne postaviť tri a pol tisíca jadrových reaktorov...
Ekológovia vidia východisko v znížení našej materiálnej náročnosti. Worldwatch Institute vo svojej štúdii uvádza, že pre prežitie ľudstva nie je až také podstatné, že rastie národný produkt, záleží predovšetkým na tom, akým spôsobom tieto prostriedky skutočne menia životy rodín. Zo štatistík vyplýva, že v každej spoločnosti, kde sú voľne dostupné informácie o súčasnom stave sveta, majú vzdelanejšie ženy menej detí. Nemožno však predpokladať, že nás bude ubúdať. Musíme sa preto snažiť - oveľa intenzívnejšie ako doteraz - s týmto problémom vyrovnať tak, aby sa život na Zemi nestal ani pre nás, ani pre našu planétu nočnou morou. Závisí len od nás, akú cestu si zvolíme...

Slovenské mamičky, necháme to tak?

Rast počtu obyvateľov Slovenska sa z roka na rok spomaľuje, čo spôsobuje najmä klesajúca pôrodnosť - kým v roku 1993 bolo u nás 73 256 živonarodených detí, ich počet z roka na rok sústavne klesá. V roku 1998 sa narodilo iba 57 582 detí. V roku 1993 bol prirodzený prírastok obyvateľstva (rozdiel medzi počtom živonarodených detí a počtom zomretých) 20 549, v minulom roku už len 4426. V budúcich rokoch sa predpokladá vyššia úmrtnosť, pretože silné populačné ročníky sa posunú do veku nad 65 rokov, a ak by ďalej pokračoval trend znižovania pôrodnosti, znamenalo by to, že v roku 2010 by sme mohli zaznamenať zníženie počtu obyvateľov Slovenska. K 31. decembru 1998 mala Slovenská republika 5 393 400 obyvateľov, ku koncu roka sa očakáva 5 402 900, ale prognóza predpokladá v roku 2010 už len 5 399 000 obyvateľov.

(Spracované podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky)

Napíšte Rogerovi

Home