Home

KIKO

Priateľ Marilyn. Má 19 rokov a pracuje na železnici. Zaujímalo ma, ako chodí do roboty oblečený. „Vlasy do copu, čierna košeľa, nohavice iné nemám (nosí kapsáče) a z pery si vyberiem piercing,“ znela odpoveď. V každom prípade je tento človek nádherne zaujímavý a väčšinou divný. Nikdy neviete, ako zareaguje. Ako jeden z mála ľudí, sa vie pozerať doslova bez výrazu. Je taký naozaj aj vnútri, alebo je len veľmi dobrý herec? Mám pocit, že sa ešte hľadá. Navonok silná osobnosť, vnútri zmätok? Náš Manson. Je to ale tak? Má rád, keď mu to ľudia pripomínajú? Aj na to som sa ho spýtala.

M) Ako sa vidíš?
K) Som náladový, miestami bezcitný, neverím si. Som schizofrenik, nervák, keď ma niekto naštve. Myslím, že ľudia, ktorí ma vidia, ma berú ako feťáka.
M) Kto ťa najčastejšie štve?
K) Tak to neviem, lebo ich je viac a zároveň nikto.
M) Čo pre teba znamená Marilyn?
K) Dosť veľa, veľmi veľa. Dá sa povedať, že ju mám najradšej zo všetkých, momentálne.
M) Ako dlho ste spolu?
K) Počkaj, kedy to bolo? 13. júla, ale neviem, ako je to dlho... (nastala menšia hádka s Marilyn)
M) Typický chalan... Kto je to Marilyn Manson?
K) Môj boh, moje všetko. Bez neho by som nebol to, čo som, nemal to, čo mám. Človek, ktorého najviac obdivujem, ktorý mi dal najviac.
M) Nemáš pocit, že si len jeho kópia bez vlastnej identity?
K) Ako kedy, niekedy ma to štve, niekedy nie. Ľúbi sa mi, ako sa obliekam a keby sa mi neľúbilo to, ako sa Marilyn Manson oblieka, tak by som sa tak neobliekal. Ale nehovorím, že som jeho úplná kópia.
M) Čo mi povieš o jeho textoch?
K) Aj jaj, to je trošku problém.
M) Prečo?
K) Prečo? Lebo si to neprekladám. Čomu rozumiem, tomu rozumiem, nie som na jazyky, ani prekladateľský typ, ale veľmi rád si prečítam preložený text.
Zo začiatku mal veľmi depresívne texty kvôli rodičom, ktorí mali autonehodu, ale čím z neho robia väčšie zviera, tým je ľudskejší.
M) Chceš si založiť rodinu?
K) Nie. Nikdy.
M) Prečo?
K) Sú to zbytočné starosti. Možno by to stálo za to, ale muselo by to byť úplne perfektné, ale ani to si nie som istý. Strašný stereotyp, ja to vidím, keď sa pozerám na svojich fotrovcov. Zasadneš do stereotypu a ani si neuvedomíš, že máš každý deň to isté.
M) Takže Marilyn nie je tá pravá, alebo ešte čakáš na to úplne perfektné?
K) Zatiaľ o takýchto veciach vôbec nerozmýšľam. Možno v tridsiatke. Záleží na tom, s kým sa budem v tej dobe pohybovať, či budem mať okolo seba ľudí, alebo budem sám.
M) Vieš o tom, že na vzťahu sa dá pracovať a nemusí to byť stereotyp?
K) V prítomnosti nerozmýšľam nad budúcnosťou, nemám žiadne plány do budúcnosti, nie som kariérista.
M) Povedz mi niečo o tvojej práci.
K) Zatiaľ ju mám veľmi rád, baví ma. Som počítačový technik na železnici, robím poruchy hardvéru a softvéru.
M) Akú školu máš za sebou?
K) Elektrotechnickú priemyslovku na Markovej. Nič mi nedala, vôbec ma nezaujímala. Chcel som sa o kompoch niečo dozvedieť a nič som sa nedozvedel.
M) Čo hovoríš na môjho brata, ktorý sa podľa môjho názoru na teba podobá?
K) Neviem, nepoznám ho hlbšie. Nikdy som sa s ním nerozprával, takže nemám právo ho súdiť.
M) Tak čo ja?
K) Niekedy mi lezieš brutálne na nervy. Posudzujem ťa podľa toho „niekedy“. Inak ťa beriem ako normálneho človeka.
M) Vždy posudzuješ podľa negatíva?
K) Vždy. Som pesimista.
M) Ako sa pozeráš na ľudí, ktorých názor nemôžeš v žiadnom prípade rešpektovať?
K) Odpisujem ich. Väčšinou si s nimi rozumiem, iba ak si vypijeme.
M) Nemáš pocit, že si tu vodca?
K) Nie.
M) Ale ostatní sa k tebe tak správajú...
K) A to je dosť divné. Skôr by som povedal, že ak by chceli brať niekoho ako vodcu, bol by to Riško.
M) Povedz mi niečo o Riškovi.
K) Jeden z mojich jediných priateľov. Veľmi inteligentný, je širokouhlý, príliš precitlivelý, čo sa jeho osobných vzťahov týka. Keď ho nejaká chytí, drží ho to dlho, a to ma hnevá. Vyplýva to z jeho postoja v tej chvíli. Dá sa s ním úplne normálne porozprávať, čo ja nedokážem. Vie pomôcť ľuďom.
M) Čo ty a umenie?
K) Veľmi málo. Nič. Nezaujímam sa o to.
M) Stretol si sa s Marilynom Mansonom?
K) Videl som ho. Bol dva metre odo mňa a ukázal mi fuckera. Na koncerte, keď som naňho ručal. Pozrel sa mi z očí do očí. To nebol fucker publiku, ale fucker mne.
M) Čo by bola prvá vec, čo by si mu povedal, keby ste sa stretli?
K) I love you... D`you wanna fuck me? Neviem, čo by som mu povedal, asi by som len ostal stáť s otvorenými ústami.
M) Čo by si povedal človeku, ktorý by za tebou prišiel a povedal: „Ahoj, ty sa podobáš na Mansona“?
K) Veľakrát sa mi to stalo a myslím, že to nie je pravda a že to posudzujú podľa výzoru. Nemám to rád. Vážne to nemám rád.
M) Vadia ti skíni?
K) Dosť.
M) Prečo?
K) Sú fuckeri. Vadí mi ich postoj. Poznám dvoch skinheadov, ktorí sú normálni, iných normálnych nepoznám.
M) Do akej miery sa zaoberáš politikou?
K) Vôbec.
M) Nebol si voliť?
K) Bol som voliť SDK, ale bolo mi to jedno. Ale prezidenta som nebol voliť. Chcel som voliť stranu tretej cesty.
M) Aký musí byť človek, aby si ťa získal?
K) Neviem, vážne neviem. Podľa toho, ako ma zaujme ten-ktorý človek.
M) Keby si ma mal možnosť zmeniť, čo by bolo ako prvé?
K) Keď mi niečo začne vadiť, dám ti to najavo.
M) Beriem ťa za slovo.
K) Môžem?
M) Určite. Chceš niečo dodať na záver?
K) Hallelujah, motherfuckers.
M) OK, dík.
K) Podobne.

(Martina)

Napíšte Rogerovi

Home