Home

JUDGE

Na jednom koncerte v Propeleri sa nemecký punker Judge (toto konkrétne sa číta „čuč“) zoznámil so slovenskými fanúšikmi podobnej hudby. Zrejme mu učarovala slovenská pohostinnosť a priateľskosť, pretože na Slovensko prichádza pomerne často. Jednak so svojou punkovou kapelou Speichelbroiss, jednak za bratislavskými kamarátmi. Mnohí jeho kapelku poznáte z letného koncertu v petržalskom Propeleri.
Judge má 21 rokov a veľmi nápadný výzor. Nosí farebné dredy, reťaze, ťažké topánky. Aj tí, čo sú zvyknutí na popieranie konvenčnosti osadenstvom Propeleru, sa za ním obzrú. Stretli sme sa v jednej kaviarni pri Hlavnom námestí a keďže Judge je zaujímavý človek, prinášam vám časť nášho rozhovoru.

M) Ahoj, Judge, ako sa ti páči na Slovensku a čo tu momentálne robíš?
J) Na Slovensku ste úžasne priateľskí. Precestoval som značnú časť sveta, ale tu sú najmilší ľudia. A potom - je tu veľmi lacno. Našiel som si tu priateľku, tak som ju prišiel pozrieť. Teraz som na civilke a mám pár týždňov voľno.
M) Hovoríš lacno, ale pre nás ani nie...
J) Ja viem...
M) Bol si niekedy v Londýne?
J) Bol som vtedy ešte malý, mám tam tetu, a s ňou som si pozrel len také miesta, ktoré jednoducho máš vidieť, keď prídeš do Londýna. Najradšej by som tam išiel s kamarátmi a navštívili by sme tie miesta, ktoré by sme sami chceli, napríklad nejaké kluby, ktoré sú v Londýne slávne.
M) Sme na tom podobne, ja som tam bola so školou...
J) To je presne to, o čom hovorím.
M) Prečo hovoríš po anglicky a nie po nemecky?
J) Keď som v zahraničí, nechcem používať materinskú reč, je to príliš pohodlné. Takto sa „namáhame“ obidvaja. Po cestách som sa rozprával s mnohými ľuďmi, tak som sa naučil po anglicky.
M) Musím uznať, tvoja angličtina je perfektná. A nemčina z tvojich úst znie veľmi milo a sympaticky.
J) Ďakujem ti. Napríklad vo Francúzsku neznášajú angličtinu.
M) To vychádza asi z histórie, nie?
J) Je to možné. Ale keďže som nechcel hovoriť nemecky, s kamarátkou sme sa rozprávali po francúzsky. Vždy sa smiala na tom, ako hovorím, pretože francúzštinu neovládam dobre. Počul som, že tu hovoríte o skínoch. Prečo sem neprídu, to nie sú vaši známi?
M) Ale kdeže! Oni sú na opačnej strane „barikády“! Keď uvidíš skína, tak sa snaž utiecť, s tvojím výzorom by to nemuselo skončiť dobre.
J) To je zvláštne. U nás, v Nemecku je asi desať druhov skinheadov - od fašistov, nacistov cez OI po Sharperov. Aj tak ich všetkých od seba nerozoznám. Ale tí, ktorých voláme skins, sú dobrí, naši známi.
M) To som nevedela a znie mi to paradoxne.
J) Ja neviem, ako to vzniklo, ale viem ťa pochopiť.
M) Nemáš problémy s tvojím výzorom?
J) Vieš, ja žijem v malom meste a tam skinheadi nie sú a takmer všetci sa poznáme. Je tam kľud. Horšie je to vo väčších mestách ako Mníchov, Hamburg. Nemám tam oporu, zázemie, nikoho tam nepoznám. Ale keď chodím po svete, stretávam sa len s dobrými ľuďmi, najviac sa mi osvedčili rastafariáni a im podobní ľudia, veď to poznáš. Nemám rád, keď sa niekto na človeka pozerá cez jeho oblečenie, štýl, hudbu. Ja prídem k človeku, keď sa s ním dá porozprávať, tak sa zastavím, ak nemá o moju osobu záujem, nechám to tak. Nech je to punker, rocker, metalista, hip-hoper alebo čokoľvek iné. Najlepšie je na festivaloch. Je to neopakovateľná atmosféra.
M) Úplne mi hovoríš z duše. Už sa neviem dočkať leta, aj keď nedávno skončilo. Máš rád Boba Marleyho?
J) Áno, samozrejme, ale len na festivaloch, cez leto, keď je pohoda, spíš pod holým nebom... Inak mám rád niečo tvrdšie.
M) Takže ty počúvaš hudbu podľa ročného obdobia?
J) Ha-ha, niečo na ten spôsob. Neplatí to vo všeobecnosti, ale môžeme to tak povedať. Ty počúvaš tiež punk?
M) Áno, ale som skôr na metal, death metal.
J) Aha, ale to u nás počúva už málokto. Metalistov ubudlo od konca 80-tych rokov.
M) Môže byť, lenže ja nepočúvam to, čo všetci ostatní, ale to, čo sa mi páči. A u nás je metal z okrajových žánrov asi najsilnejšia vetva. V poslednom čase sa dostal do popredia. Najviac koncertov je metalových a vždy sa tam zíde slušná kôpka fanúšikov metalu.
J) Bola si niekedy v Nemecku?
M) Nie, len som tadiaľ prechádzala do Londýna, takže som okrem občasných zastávok na pumpách nič nevidela. Ale asi by som sa chcela dostať na Oktoberfest.
J) Ale nie, to ti neodporúčam, to nie je nič zvláštne. Je to tam samý Japonec, pivo je desaťkrát drahšie, aj nad 10 mariek.
M) Ja som o tom nevedela, len sa to učíme v škole, takže ďakujem za radu.
J) Veď to je práve to, že ľudia zo zahraničia o Oktoberfeste len počujú a keď sa tu zastavia, tak ľutujú. Potom je Nemecko takto „preslávené“.
M) Keď už sme pri Nemecku, čo hovoríš na druhú svetovú vojnu z hľadiska Nemecka?
J) Vieš, táto téma mi je dosť nepríjemná. Prídeš niekam, povieš, že si z Nemecka a hneď ťa nazvú fašistom. To z duše neznášam a veľmi sa za to hanbím, že sme takto „preslávení“. Celý život, celým svojím telom bojujem proti takýmto vymletým mozgom, akými sú fašisti a nacisti.
M) My máme k tejto téme tiež čo povedať. Boli sme vazalským štátom nacistického Nemecka. Náš prezident si vybral cestu menšieho zla, aby zachránil svojich ľudí.
J) To som nevedel, ale je veľa takých prípadov, aj v súčasnosti. Nie je teraz namieste hovoriť, či urobil dobre alebo chybu. Hlavne, že sme tu teraz spolu. Bez neho by to možno nevyšlo... Neznášam vojny. Veď čo sa deje v Čečensku, čo bolo v bývalej Juhoslávii a všade inde vo svete. To nechápem. Veľmi ma trápia aj problémy tretieho sveta. A čo je vrchol, to je náboženstvo. Náboženstvo akékoľvek. Veď koľko vojen, nezhôd a všetkého možného bolo len a len kvôli tomu, že niekto vyznával iného boha?
M) Úplne s tebou súhlasím. Poznáš niekoho z Ruska?
J) Z Ruska? Nie. Pre mňa je Rusko ako iný svet. My sme na západe, potom ste vy, taký stred, a oni sú pre nás veľmi ďaleko. Nielen vzdialenosťou, ale aj životným štýlom, kultúrou. Je tam veľmi zima a je to obrovská krajina. Je v hospodárskej kríze a ani sa nečudujem, keď je ich tak veľa. A cestovanie po krajine je vraj otrasné.
M) Súhlasím. Kamarát, ktorý má death metalovú kapelu, mi o tom rozprával. Mali tam koncerty. Prvýkrát išli autom a druhý vlakom. Naozaj zaujímavé zážitky. Judge, je to tvoje meno, alebo je to prezývka?
J) Nie je to síce moje meno, ale každý ma tak volá, nájdeš ma len pod týmto menom. Už som pomaly aj zabudol, ako sa volám a aj tak to takmer nikto nevie. Aj v pase mám napísané Judge. Proste Judge, nič iné.
M) Hovorili sme o hip-hope. Čiže máš kamarátov aj hip-hoperov?
J) Jasné, dosť. Hovorím, že mi na tom nezáleží, čo kto je.
M) Ja viem, aj ja mám zopár kamarátov medzi nimi. A tiež sa mi páči nemecký rap a hip-hop.
J) Asi myslíš ten, čo dávajú na Viva zwei.
M) Áno, je dosť dobrý.
J) Aj mne sa páči, ale ešte lepšie sú také veci, čo sa nedostanú za hranice. Máme veľa dobrých skupín.
M) U nás, myslím tým Slovensko aj Česko, je zopár kapeliek a jednotlivcov, ktorí robia hip-hop a rap, ale asi sa tak skoro nedostanú za hranice. Hlavne preto, že hip-hop je o textoch a český alebo slovenský text za hranicami neuspeje.
J) Máš pravdu, ale nie je dôležité byť slávny, ale mať z toho radosť. Tak ako ja mám radosť zo Speichelbroiss.
M) OK, ja ti prajem veľa úspechov a držte sa.
J) Som rád, že som ťa spoznal a dúfam, že sa niekedy stretneme.
M) Keď prídete so Speichelbroiss!
J) Platí. Maj sa krásne.
M) Díky za rozhovor.

(Martina)

Napíšte Rogerovi

Home