Home

Diverzita na Slovensku

Diverzita je druhová rozmanitosť. Na svete existujú milióny druhov organizmov; niektoré vy­mierajú aj bez toho, aby ich človek opísal, alebo vôbec poznal. Diverzita je pre každú krajinu iná, pretože závisí aj od podnebia.
Slovensko sa nachádza na rozhraní dvoch geologických oblastí: Karpatskej sústavy a Panónskej nížiny. Nachádza sa v miernom pásme, na podnebie má vplyv aj oceánske podnebné pásmo, aj vnútrozemné. Striedajú sa tu štyri ročné obdobia. Slovensko sa nachádza v ekosystéme zmiešaných list­natých lesov. 50 tisíc kilometrov štvorcových tvoria polopúštne a stepné ekosystémy, lesy a vysokohorské ekosystémy.
Slovensko ja preto veľmi bohaté na druhy organizmov. Je to 11131 rastlinných druhov a rias, 23000 živočíšnych druhov, 1000 prvokov, 4760 baktérií a 5000 druhov vírusov. Z celkového počtu rastlín je 3124 druhov v Červenej knihe Svetovej únie IUCN, z toho 92 endemitov ako napr. lykovec muránsky a rumenica turnianska.
Na území Slovenska sa nachádza Karpatská a Panónska oblasť. V Západokarpatskej oblasti sa nachádza stračonôžka tatranská, mak tatranský a lyžičník tatranský. Vo Východokarpatskej oblasti nájdeme klinčeky, iskerník karpatský a fialku dánsku, v Panónskej oblasti kozinec, klinček neskorý a kosatec uhorský. Najväčšia diverzita je v Slovenskom krase (Západokarpatská oblasť). Sú tu rôzne druhy bezstavovcov, alpia zádielská poľadová, sagleriána panónska, žižavka jaskynná, na Podunajskej nížine sa objavuje hraboš severský.
Človek chodí po území Slovenska už 40 tisíc rokov a 3 tisíc rokov ho ovplyvňuje svojou činnosťou, napr. rozvojom priemyslu a tým ničí podmienky pre život rôznych druhov alebo samotné druhy, niektoré sa stávajú ohrozenými alebo vzácnymi. Už tretina vyšších rastlín je v zozname ohrozených druhov. Zo živočíchov sú to najmä ryby (35 druhov), všetky obojživelníky a plazy a 114 druhov vtákov.
Na Slovensku sa nachádza 20 tisíc kilometrov štvorcových lesov, z toho 40% poloprírodných, ktoré sú blízke pôvodným. Tým sa Slovensko odlišuje od ostatnej Európy, má väčšiu diverzitu, ale nedosahuje rozmanitosť tropických druhov, ktoré majú lepšie podmienky pre život - teplo, dostatok vody a pod.
Územie Slovenska sa vertikálne člení podľa nadmorskej výšky. V každom stupni žijú iné druhy organizmov, pretože všade sú iné podnebné podmienky, u rastlín záleží na geologickom podklade a tým aj na pôde, prihliada sa aj na dostupnosť vody.
Nížiny sú do výšky 200 m n. m. Tu prevláda kultúrna krajina, pôvodné ekosystémy sú potlačené a vzácne. Prevláda lužný les, keď sú záplavy. Vtedy tu rastú stromy s mäkkým drevom, ako napr. vŕba. Po opadnutí záplav je tu málo druhov, ale porasty sú bujné. Objavuje sa tu bleduľa letná a v lete ostružina. Ďalej netýkavka žliazkatá, zlatobyľ kanadská. V korunách stromov žijú hniezdiče bociany biele a kormorány veľké. Pri ramenách riek nájdeme volavku bielu a striebristú a kúdeľníčku lužnú. Vrátil sa sem aj bobor európsky, od roku 1964 nehniezdia pri Dunaji orliaky morské. V tzv. tvrdých luhoch rastie dub, jaseň a vres, hniezdi tu kaja červená, častý ja cesnak medvedí a žijú tu rôzne mäkkýše a chrobáky. Z riečnych nánosov vznikajú veternou eróziou polopúšte, kde rastie fialka trojfarebná. V stepiach sa objavuje kaviľ piesočný a Ivanov, chvojník dvojklasý, množstvo druhov hmyzu. Na pieskových dunách južného Slovenska žije koník stepný a včelárik zlatý. Pasienky, lúky a polia obýva náš najväčší vták drop fúzatý. Nájde sa tu aj vzácny sokol červenonohý.
Ďalší stupeň sa nachádza vo výške do 500 m n. m. Je to oblasť pahorkatín. Najčastejšie sú tu lesy. Tento stupeň ovplyvňujú faktory nížin aj podhorského stupňa. Tu sa nachádza severná hranica rozšírenia niektorých druhov. V lesostepiach južného Slovenska nájdeme dub cerový, smolničku obyčajnú, žije tu lajniak obyčajný, roháč obyčajný, fuzáč veľký, myšiarka ušatá a dudok chochlatý. Rastú tu aj vzácne druhy stromov - dub plstnatý, jaseň mannový, ďalej hlaváčik jarný a poniklec. Na skalách rastie horčičník Wittmannov, nevädza a klinček včasný. Nepriaznivé podmienky suchých skalnatých stepí znášajú nenáročné rebríčky, pupenec, ľan rakúsky, nachádza sa tu severná hranica krátkonôžky štíhlej. V tejto oblasti žije jašterica zelená. Existujú tu xerotermné oblasti, kde žije hmyz, napr. v stepi modlivka zelená.
Podhorský stupeň siaha do výšky 1000 m n. m. Sú tu bukové lesy s jedľou, ktorá má podobné nároky. Sú to naše plošne najväčšie lesy. Nachádzajú sa tu aj pralesy a prírodné lesy s plochou 200 kilometrov štvorcových. Napr. Badínsky prales je od roku 1913 chránený. Sú v ňom 300-ročné jedle, 200-ročné buky. Je tu najviac bazídiových húb, hlavne hríbov. Na okrajoch bučín nájdeme mesačnicu, orchidey, črievičník papučkový, konvalinku voňavú a veľa vtákov: bocian čierny, jastrab krahulec, sojka škriekavá, ďateľ veľký a čierny a kuvik. Žije tu plch lieskový, ktorého najväčším nepriateľom je mačka divá. Je tu aj spevavý vták oriešok hnedý, ale aj najpočetnejší slovenský, ale aj tak ohrozený orol krikľavý. Z treťohôr, keď sa striedali ľadové doby, pochádza borovica lesná. Tu hniezdi aj sokol rároh, ktorého vytláča poľnohospodárstvo, a krkavec čierny. Na vápencových skalách rastú trsy astry alpínskej, klinček včasný peristý, lieta tu jasmín červenooký. Vo vápencoch vytvára zrážková voda jaskyne, ktoré sú domovom netopierov večernice malej alebo netopiera sťahovavého.
V horskom stupni (1400 - 1550 m n. m.) sa vyskytuje ihličnatý les, jedle, od 1300 m n. m. aj smrek, ale sú tu aj bučiny. Tento stupeň je chudobný na byliny, vyskytujú sa tu huby a machy. Žije tu jašterica živorodá, mlok karpatský, rastie soldanelka. V lese sa vyskytuje charakteristický chránený tetrov hlucháň, jeho nepriateľom je kuna lesná. Zdrojom potravy pre veľké šelmy je jeleň obyčajný. Najväčšia naša šelma je medveď hnedý. Už ich je len 1000 jedincov. Medzi dôležitých predátorov patrí vlk, ktorý udržuje teritórium aj desiatky kilometrov štvorcových. Pre nedostatok potravy napádal aj domáce zvieratá, preto bol človekom prenasledovaný a teraz je ohrozený. Ďalšou šelmou je rys ostrovid. K veľkým vtákom patria orol skalný, sova dlhochvostá, orešnica perlovaná a holub hrivnák. Orešnicu a holuba napáda jastrab lesný.
Predposledný stupeň je subalpínsky alebo stupeň kosodreviny, v Tatrách stúpa do 1800 m n. m., inde aj nižšie. V tejto oblasti sa strieda kosodrevina s horskými pasienkami. Rastie tu borovica limba, ktorá sa dožíva 300 rokov, brusnica, kostrava sfarbená, slez, archangelika lekárska, horce, zvončeky, plazivník a čeľaď astrovitých. Na solitérnych smrekoch hniezdi drozd.
Posledný, alpínsky stupeň siaha po najvyššie vrcholky hôr. Charakterizujú ho biotopy alpínskych lúk, pramenisiek, potoky, snehové výležiská, plesá, skalné steny, sutiny. V extrémnych podmienkach žije 1300 druhov vyšších rastlín, rastú na skalách s tenkou vrstvou pôdy, odolávajú slnečnému UV žiareniu a veľkým rozdielom nočných a denných teplôt. Žije tu murárik červenokrídly, kamzík vrchovský, v sutinách kolónie svišťov a veľké množstvo endemitov.
Ďalej rozoznávame azonálne spoločenstvá, ktoré sú prakticky v každom stupni. Sú to vodné spoločenstvá. V horských masívoch majú rieky pramene. Plesá sú svedectvom posledného zaľadnenia. Pri vodných zdrojoch rastie napr. stračonôžka vysoká, mačovka cesnačková. Žijú tu obojživelníky, aj vretenica obyčajná, náš jediný jedovatý had. V oblasti vrchoviskových, prechodných a slatinových rašeliniskách žijú jašterice, slávik, strnádka, žaby rosnička zelená, skokany, užovky, korytnačky. Pri vodách rastú kosatec žltý a pálky; sú domovom bezstavovcov. V stojatých vodách nájdeme žaburinku menšiu, hubky, ktoré žijú v symbióze. Tu rastie lekno a leknica, mäsožravá bublinatka južná, perovník močiarny a 80 druhov ostríc, jelša lepkavá, blatniak tmavý, krovinné vŕby, jazyčník sibírsky, papraď perovník žltý. V bystrinách dochádza k migrácii živočíchov alebo pasívnemu pohybu rastlín a mikroorganizmov. Žije tu hlaváč pásavý.

Napíšte Rogerovi

Home