Home

CHAOZZ
Industrial Klub Vrtuľa, Považská Bystrica, 23. marca 2002

Už v piatok sme chystali, že na druhý deň vyrazíme do Prievidze. Vo chvíli, keď už bolo všetko dohodnuté, mi prišla SMS s tým, že chalani z Chaozzu sú práve na hraniciach a chystajú sa hrať do Prievidze a že v sobotu hrajú v Považskej Bystrici. Keďže organizáciu majú chalani v krvi (hehe), tak sme sa týmto zmätkom ani nečudovali a okamžite sme zmenili naše plány a vybrali sme sa v sobotu o kus ďalej do Považskej Bystrice.
Sobota bola v Bratislave v znamení aprílového počasia. Každých desať minút snežilo, svietilo slnko a fúkal silný vietor, a tak sme sa tešili, aké nás čaká počasie "tam hore". Prvý dojem, aký sme získali z Považskej, bol ten, že v tomto meste sa smrteľník nikde nemôže najesť. Obehali sme reštaurácie a hotely v okruhu kilometra, a všade na nás čakali tabuľky s nápisom "Pre verejnosť vstup zakázaný, uzavretá spoločnosť" alebo "Kuchyňa zavretá, nevarí sa". Až sme narazili na najlepší podnik, aký som kedy videla. Volá sa Leguán a musím povedať, že vylepšil reputáciu tohto mesta. Perfektná obsluha, štýlové zariadenie a za svoje peniaze človek dostane dvojnásobok toho, čo čakal. Tak, a od gurmánskych výlevov prejdime k samotnej akcii.
S chalanmi sme sa stretli okolo 19.00, kedy mali zvukovú skúšku. Všimla som si, že usporiadatelia a vyhadzovači boli z Chaozzu značne rozpačití a vyzerali byť ich fanúšikmi. Organizačne robili jednu chybu za druhou a keby to chalani nezobrali do vlastných rúk, nedopadol by koncert dobre. Keď som sledovala zvukára, mala som pocit, že to snáď ani nenazvučí. Zvučili asi 1,5 hodiny, čo bol určite ich rekord. Potom sa odobrali chalani na hotel (a na bonečká, hehe) a zostali sme v klube s tými najodpornejšími fanúšikmi, akých som kedy videla. Bolo ich tam asi 250 (klub mal veľmi členité priestory, tak to neviem odhadnúť), všetci boli miestni a veľmi mladí... A drzí a arogantní. Dve holky dobre že nevyliezli zozadu na pódium a keď sme ich upozornili na to, že sú v priestore, kde by sa nemali nachádzať, tak sa s nami ešte hádali. A to sme ich nevideli poslednýkrát. Publikum bolo už dosť nervózne, keď chalani prišli o 22.00. Hneď začali hrať, zavolali ľudí dopredu a "rozjeli" ich klasickú show, na ktorej sa nič nezmenilo hádam od začiatku ich existencie. Ale na zmenu ani nie je dôvod, toto k nim jednoducho patrí. Pohoda, šialenstvo a zábava v správnej kombinácii. Ale predsa tu bola novinka: Fugaz a Deph hrali na bongo. Piesní Televize ani Policijééé sme sa nedočkali, ale Chaozz zahrali veci zo Sakum Prdum, P.S.A a Zprdelekliky. Do nového kabátika obliekli starú známu Sorry o prachoch, ktorú naspievali pôvodne s No Gravity. Nechýbali Vodopády, pôsobivé human beatboxy (to sú tie zvuky, ktoré robia raperi iba ústami. Hovorím to preto, keby ste náhodou boli takí laici ako ja, haha), ani opakovanie spevov publikom ("Řekněte ř!" A slovenské publikum: "Ššššššššššššš!"...). Publikum sa dobre bavilo, veď chalani sú Masters Of Ceremony a tento titul im sedí! Niektorí z nich (DJs) hrali ešte svoje sety na popolnočnej zábave. DJ Skupla, Deph, Bass, Rusty a Fugaz opäť zanechali na Slovensku dobrý dojem.
Horšie to bolo s fanúšikmi a ich dojmom, aký zanechali v chalanoch. Po predstavení sme boli v miestnosti, ktorá bola vyhradená pre Chaozz a ich kamarátov a k dverám boli postavení dvaja dosť dobrí vyhadzovači, aby sa sem nemohol dostať nejaký fanúšik. Lenže, ako som už spomenula, vyhadzovači boli tiež fanúšikmi Chaozzu a púšťali sem aj svojich kamarátov a kamarátky, s ktorými sme sa stretli pri pódiu. Zostali tam až do konca a asi z toho mali dosť veľký zážitok. OK, jedna vec sú nejaké tie podpisy, to k tejto práci patrí, ale tieto fanynky nevedeli, ako sa už majú povyzliekať, aby sa im chalani mohli podpísať na telo, vešali sa po každom členovi a stavím sa, že ani nevedeli poriadne ich mená. Keď sme sa išli fotiť s holandským Houwitserom (viď report), Vlado dobre že nekľačal na kolenách a používal také podmienkové vety, že to len fičalo. Ale tieto babenky? Blondínka tam začala ziapať na celé kolo, aby si ju všetci všimli: "Halóóóó, ideme sa fotíííť!!!". Nevedeli sme, či máme chalanov z ich pazúrov vytrhnúť, ale keďže sme takéto niečo ešte v živote nevideli, ostali sme pozerať s otvorenými ústami. Chalani sú veľkí dobráci a nemajú hviezdne maniere, takže sa ani nevedeli obrániť. Fanynky si z nich urobili hračky. O tom ale obdiv nie je...
Je mi ľúto, že sa rozpisujem o tejto nepríjemnej veci, ktorá na mňa urobila práve najväčší dojem. Lebo s chalanmi bola sranda, dobre sme sa zabavili, rozobrali s Rustym a Dephom zase nejaké filozofické a psychologické témy... Chalani mali z tých ľudí dosť nepríjemné pocity, ale tvrdili, že sa im to na Slovensku ešte nestalo, takže na nás nezanevrú. Ale teda jednoznačne vyhral piatočný koncert v Prievidzi. Jednak sa im tam lepšie hralo a neboli už takí unavení, jednak tam boli príjemnejší fanúšikovia...
Čo sa týka počasia, tak počas asi 10 hodín, čo sme boli v Považskej, tam napadlo dobrých 10 centimetrov snehu a bola z toho dobrá guľovačka.

(Roger)

Napíšte Rogerovi

Home