Home

BRODEQUIN – Festival of Death
Samovydané, 2001

hodnotenie: 8,75/10 (Fokus)
hodnotenie: 9,25/10 (Roger)

Kto pozná predchádzajúci počin týchto čertov z Tennessee, už album „Festival of Death“ vlastní, alebo aspoň tuší, čo od týchto troch mäsiarov možno očakávať. Vážení death/grind maniaci, ak ste si mysleli že „Instruments of Torture“ bol extrémny album, mýlili ste sa. Festival of Death svojho predchodcu prekonáva ako v rýchlosti a technike, tak v zverskosti a agresivite. 11 skladieb, ktorých minutáž neprekračuje pol hodinky, vás rozoberie na malé kúsky a znova poskladá, lenže naruby. Vidno, že Jamie a spol. sú riadni maníci a makajú na sebe.
Najväčším rozdielom medzi novým a starším albumom je fakt, že Festival… je omnoho rýchlejší. Rýchlejší v klepačkách aj ich pomere. Kurva, veď tento počin je odklepaný takmer od začiatku až do konca, a to riadne... Mám pocit, že Brodequin je kapela, ktorú naozaj nemôže počúvať hocijaký človek, dokonca ani hocijaký metalista. Extrémny brutálny death metal, ktorý nám títo chlapci naservírovali svojou nekompromisnou zverskosťou, schová trebárs aj Dead Infection. Sám som mal problém dopočúvať album do konca, nakoľko sa mi pri jeho konzumácii zdvíhal adrenalín na nebezpečné hodnoty. Pokrok však okrem rytmickej zložky nastal aj v sekcii gitár, keď sem-tam začujeme hammeringy a zaujímavé „prstovačky“. Škoda, že zvuk gitár miestami upadá do sfér nekonkrétnosti a šumu, na úkor bicích, ktoré sú vytiahnuté dosť hore. V oblasti textov nenastala žiadna zmena a Brodequin naďalej rýpe do genocídy, inkvizície a kresťanstva ako takého. Skladby ako Judas Cradle a Blood of the Martyr hovoria za seba…
Ak by som to mal zhrnúť, Brodequin ponúka takmer orgazmický hudobný zážitok pre priaznivcov skutočne extrémneho vokálneho prejavu a ultrarýchlych death/grind výplachov. Neskúsenému poslucháčovi sa však album môže zdať trochu monotónny. Ja osobne hovorím: MŇAM!

Napíšte Fokusovi

Home