Home

Apocalyptica
Bratislava PKO Malá sála, 25. február 2003

Eicca ToppinenFínski bohovia klasiky Apocalyptica prišli na Slovensko už tretíkrát. Ja osobne som sa na nich tešila po druhýkrát. Tentoraz si pre nás pripravili dve prekvapenia: hosťujúceho bubeníka a snehové delá. Začali asi o polhodinku neskôr, čo mne celkom vyhovovalo, stretla som tu totiž veľa dávnych známych a tak sme sa ešte vykecávali. Keď už sme pri publiku, je vhodné "zrecenzovať" aj jeho. Na prvom koncerte v ŠH Pasienky bolo viac metalistov znalých textov Metalliky, hral sa Slayer a pod. Teraz prišlo strašne veľa diskofilov a rôzna iná zmeska, ktorí prišli na Apocalypticu len preto, že sú známi a že sa o tom koncerte bude rozprávať. Texty nepoznali ani náhodou a tých pár metlákov nedokázalo byť dôstojnými zástupcami slovenského publika. Apocalyptica, keďže je to inštrumentálna hudba, dáva veľký priestor práve divákom na spev. A tí z PKO sa zmohli len na "Master - master" a "...and nothing else matters" a aj to sa netriafali.
Čo sa týka výkonu samotných hudobníkov, boli super, hrali s nasadením a z koncertu aj z publika mali napriek všetkému radosť. Koncert otváral "Master Of Puppets" nasledovaný "Pray" a "One". Tu sa nám Eicca prvýkrát prihovoril po fínsky, čo niektorí tzv. národovci takmer neprežili, nakoľko maďarčina a fínčina patria do tej istej skupiny jazykov. Ďalšia skladba bola pravdepodobne vlastná, nežne melodická s basovým podkladom, ktorú vystriedala moja obľúbená apocalypťácka Sepultura - "Chaos A.D.". Nasledujúcu skladbu uviedol Eicca ako technickejšiu, "Toreador Part II." (z nového albumu Reflections), pričom kapelu vtipne premenoval na Apocahontas. Tu prvýkrát počujeme aspoň minimálne bicie (činely) z playbacku. Po malej pauze nastupuje skvelá "For Whom The Bell Tolls". V Rammstein - "Heat" počujeme bicie už naplno, aby sme sa skľudnili v nežnej "Far Away", kde Apocalyptica vzdáva hold pianu. Na zadnej plachte vidíme aj jeho projekciu v detaile s pianistovými rukami. Apocalyptica V ďalšej skladbe vystupuje prvýkrát "živý" bicmen Mikka a je fakt dobrý. Pomalší song s názvom "Chocco" (sorry, ak to nie je dobre napísané) dopĺňa "Nothing Else Matters" so spomínanými snehovými delami. Tu sa chytajú už aj diskofili, lebo tú pesničku poznajú z médií. No nič, je to zúfalé. Zbustrované violončelo máme šancu počuť v "Somewhere Around Nothing", odkedy ostal bicmen až do konca. Nasleduje "Creeping Death" s mohutnými publikovými moshovačkami. Názov ďalšej skladby neviem, ale bola fakt rýchla (na čelá sa asi ani rýchlejšie nedá hrať!) a celkovo sa mi dosť páčila. Začalo tu aj lietať prádlo, takže potešenie bolo na oboch stranách. :) Po druhej kratšej prestávke nastupuje legendárny "Enter Sandman" a potom už podarená "Path", ktorej klip sa premietal v pozadí. Tu musím vyzdvihnúť nápad pridať bicie! Veľmi dobrý efekt! Neverila som, že táto skladba sa ešte dá zlepšiť. Pokladám ju za najlepšiu na koncerte a za vyvrcholenie večera. Úvod k poslednej piesni večera som zachytila veľmi útržkovito, takže "Mountain King" z Nórska doplnený skvelým klasickým pochodom, takisto veľmi rýchla skladba. A tu večer končí. Večer plný klasicko-metalových tónov, zapálených hudobníkov, skvelej show na úrovni a hlavne radosti z hudby.
Nám už nezostáva iné, ako čakať na sľúbený návrat Fínov o rok, nakoľko Slovensko už tradične Apocalyptica označuje za najlepšiu zastávku na turné. Tak neváhajte a príďte si ich pozrieť!!!

(Roger)

Napíšte Rogerovi

Home